2001: Vesmírna odysea (1968)

 

Tento film je asi zatiaľ jeden z najstarších, aké sme zatiaľ recenzovali. A už tento fakt poukazuje na fakt, aký je tento snímok podstatný z pohľadu filmovej tvorby. Science-fiction film, po ktorom už filmové sci-fi nikdy nebolo ako skôr. Spolu s filmom vyšiel aj súbežne napísaný science-fiction román s rovnakým názvom, po ktorom sa sci-fi literatúra navždycky zmenila. Jeden z najspornejších diel filmovej histórie a spoločné majstrovské dielo dvoch osobností svojich smerov– režiséra Stanleyho Kubricka a spisovateľa Arthura C. Clarka.

Vidíme niečo podobné, čo sa podobá na tablet
žeby Kubrick predbehol Apple aj Samsung?

Príbeh filmu nie je z počiatku veľmi zložitý, po vzhliadnutí celého filmu aj napriek faktu, že dialógy by ste ( mimochodom veľmi kultivovaná britská angličtina) zapísali na pár stránok papiera, vo vás film vzbudí mnohé otázky. Kubrick je majster napätia, ktorý ho vie dávkovať a dejové súvislosti naservíruje až v tom poslednom momente. Snímok taktiež prezentuje technický pokrok ľudstva, kde nám Clark spolu s Kubrickom ukazujú, ako by mohol vyzerať svet v roku 2001.Obaja patria k sci-fi optimistom (stačí porovnať s reálnym rokom 2001), no v konečnom dôsledku vo svojích predstavách vždy vychádzajú z reálnych technických možností a budúcich predpokladov.Dokonca počas

Záhadný monolit

sledovania ma občas zarazila skutočnosť, čo všetko už v roku 1968 predpovedali.Spomenúť môžem (skúsim bez spojlerov) tablety ( v štýle Ipad air),inteligentné hodinky (samsung gear), videotelefóny (skype), komunikácia s PC pomocou hlasu ( siri, cortana ) ale aj súčasné trendy - malé dieťa chce na narodeniny ako darček telefón! - berte do úvahy, že bol rok 1968 keď mobily boli skôr megavysielačky).

Úvodná časť sa na sci-fi moc nepodobá, no v zápätí pochopíte
význam

Dej je rozdelený na tri dejistvá. Prvé sa odohráva v ére na počiatku ľudstva, druhá v roku 2001 a tretia pár mesiacov po druhom dejistve.Viac z deju neprezradím, nechcem robiť spojlera, no v kocke film ukazuje vývoj ľudskej ale aj umelej inteligencie, ktorá je vzájomne spojená so záhadným čiernym monolitom. Neuveriteľne dlhé pasáže so Straussovými valčíkmi v pozadí vás ukludní a dovolí sa Vám v kľude kochať vizuálnymi výtvormi autorov. Tieto dlhé časti sú však niekedy až nezmyselne dlhé a ako keby len nafukovali už tak dlhý film. Hlavne v úvode, keď zapnete film a 3 minúty pozeráte na čiernu obrazovku s pomaly sa zvyšujúcim tónom.

Všetko vo filme rotuje-
 vzniká umelá gravitácia

Veľmi chválim tiež detail pre technické presnosti - umelá gravitácia tvorená rotáciou - odstredivou silou ( a žiadne záhadné generátory gravitácie), magnetická obuv, žiadne hyperpohony, ale štandartné rakety, komunikácia so základňou s časovým omeškaním kvôli vzdialenosti - žiadne hyperpriestorový komunikátor, či iné nezmysli.

Nepodobá sa to vzdialene na stanicu s Interstellaru ?

Pozornosť si zaslúži aj grafické spracovanie a efekty.Dnes po vzore filmu ako gravity si možno poviete, že vytvoriť vesmírnu loď a efekt stavu beztiaže je otázka pár hodín na počítači. No opäť pripomínam, film je z roku 1968, keď počítače mali výkon asi ako tamagoči a veľkosť ako menšia garzónka. Všetky efekty museli byť robené teda ručne - ručné spravené modely, reálne kulisy. Efekt oblúkovej miestnosti bol robený v skutočnej oblúkovej miestnosti v reálnej veľkosti. Záhada pre mňa je efekt vznášajúceho pera, ktorý vyzeral vierohodne.

Na základe nápadu Arhura C. Clarka vznikli geostacionárne družice. S myšlienkou satelitu zaveseného na pevnom mieste na oblohe prišiel dávno pred vypustením prvej družice – už v roku 1945. Jeho najznámejším dielom je vedeckofantastická kniha Vesmírna odysea. Je voľne inšpirovaná Clarkovou poviedkou The Sentinel, ale stala sa samostatným dielom počas spolupráce na scenári s režisérom Stanley Kubrickom. Kubrick oslovil Clarka, aby mu pomohol vytvoriť „nevýslovne dobrý science-fiction film“ a kniha bola postupne písaná počas tvorby filmu. Toto vyústilo do jednej zo skutočne jedinečných spoluprác v histórii sci-fi.  

Obávaný počítač Hal 9000.
Inšpiruje aj do dnešných čias.

V úvode hneď film prirovnávam k sporným dielam.Dôvodov je mnoho ale hádam ten najjednoduchší je, že niekto si toto dielo zaľúbi, iný ho bez rozmyslu zavrhne.No určite si snímok treba pozrieť, lebo  patrí k filmovej gramotnosti a ten, kto ako tak obľubuje sci-fi žáner musí mať tento film zhliadnutý celý. Čo sa mu nedá odoprieť je fakt, že založil základy celého súčasného sci-fi žánru.Všetky dnešné filmy, ktoré chcú byť ako tak realistické a zobraziť reálnejšie scifi, vychádzajú z tohto filmu a mnoho krát ho napodobujú. Mnohé narážky na tento film pretrvali aj do dnešných čias.Dokonca by sa dalo povedať, že práve v dnešnej technickej dobe sa fikcia stáva skutočnosťou.

Prečo si film pozrieť: 

 - Veľmi optimistická ukážka toho ako si ľudia predstavovali rok 2001 v roku 1968

 - Fikcia, ktorá stojí ale na faktoch
 - Základ sci-fi žánru

 - Film predpovedal mnohé technológie dneška

 - Aj v dnešnej dobe krásne efekty 

 - Krásna klasická hudba v pozadí, ktorá sa stala kultom - Kubrickov veľkolepý štýl
 - Mnohé nedokončené myšlienky, ktoré podnecujú divákovú predstavivosť
 - britské kultivované monológy

Čo na filme prekáža:

 - Príliš dlhé niekedy až nezmyselné časti

 - Chýbajú mnohé súvislosti, napriek dĺžke filmu

 - Záver, záver, záver
 

                                                                                         Hodnotenie: 85 %